Štart inštalátora Debianu
Rozhodol som sa pozrieť na štartovaciu ponuku, ktorú môžete nájsť v sieťovom inštalátore Debianu, konkrétne testovacej verzie, ktorou je aktuálne Wheeze. Začiatočníci s tým môžu mať problém, preto som pripravil obrázky možností.
Obsah článku
Sieťová inštalácia
Pod pojmom sieťová inštalácia rozumiem inštalačné obrazy, ktoré sú označené ako netinst. Nájdete ich na stránke inštalátora Debianu a sú určené na otestovanie inštalátora nasledujúcej stabilnej verzie, ktorá ponesie meno Wheeze a termín jej vydania je – vo hviezdach (presnejšie, až bude Wheeze pripravený).
Tieto inštalačné obrazy obsahujú inštalátor a minimum, potrebné na nainštalovanie základného systému. Zvyšok si inštalátor stiahne zo siete – z internetového úložiska balíkov distribúcie. Samotné obrazy inštalátora sú dostupné v dvoch podobách:
- podľa architektúry – jeden obraz pre každú podporovanú architektúru (cca 200 MB),
- pre viac architektúr – aktuálne i386 a amd64 na jednom CD (cca 400MB).
Vyskúšal som konkrétne inštaláciu 64b systému, a to ako z obrazu pre jednu architektúru, tak i z obrazu s viacerými architektúrami. Rozdiel spočíva v tom, že obraz s architektúrou amd64 poskytuje možnosť výberu pracovného prostredia, ktorá v obraze s dvomi architektúrami chýba. No a samozrejme, v obraze s viacerými architektúrami je naviac možnosť výberu architektúry…
Ak to niekomu nie je jasné, len pripomeniem, že obsah stiahnutých obrazov ISO je potrebné vypáliť na CD (miniCD).
Štartovacia ponuka multi-arch
Inštalátor pre viac architektúr ponúka pri štarte na výber 4 základné možnosti inštalácie, ktoré sa objavia v ponuke hneď po štarte inštalátora:
- textová inštalácia 32b systému (i386) – voľba „Install”;
- textová inštalácia 64b systému (amd64) – voľba „64 bit install”;
- grafická inštalácia 32b systému (i386) – voľba „Graphical instal”;
- grafická inštalácia 64b systému (amd64) – voľba „ 64b graphical install”.
Okrem týchto štyroch spôsobov inštalácií je k dispozícii, sú k dispozícii ešte dva špeciálne spôsoby, ktoré poskytujú podporu rozpoznania rečových syntetizátorov, a to ako pre architektúru i386, tak i pre amd64.
Ďalšie možnosti inštalácie sú dostupné po zvolení voľby „Advanced options”. Rovnako ako na predošlej obrazovke, tam kde nie je napísaná architektúra je myslený 32b systém (i386) a voľby označené pomocou „64 bit” napodiv označujú 64b systém (amd64). Z obrázku je zrejmé, že pre obe architektúry sú k dispozícii možnosti:
- expertná inštalácia („Expert install”) – kladie viac otázok a umožňuje lepšie prispôsobiť inštaláciu;
- záchranný režim („Rescue mode”) – poskytuje možnosť opravy poškodeného systému (neinštaluje nič);
- automatizovaná inštalácia („Automated install”) – slúži na inštaláciu viacerých strojov.
Všetky tieto tri možnosti možno spustiť aj v grafickom režime, avšak tento grafický režim je dostupný len na nainštalovanie 32b systému (i386). Voľba „ Back” vás vráti na predošlú obrazovku a voľba „ Help” zase vypne grafické menu a prepne do textového výberu možností štartu inštalátora (prepínajte klávesami F1 až F10).
Štartovacia ponuka amd64
V prípade stiahnutia obrazu inštalátora 64b architektúry amd64 je štartovacia ponuka mierne odlišná, hoci prvá obrazovka je vlastne úplne rovnaká, len odpadli možnosti na výber architektúry, čo je logické, keďže obraz obsahuje inštalátor konkrétnej architektúry.
Prvá obrazovka ponúka na výber:
- textovú inštaláciu – voľba „Install” a
- grafickú inštaláciu – voľba „Graphical install”.
I tu si môžete ešte zvoliť inštaláciu s podporou rečového syntetizátora (len GNOME), či prepnúť sa do textového nastavenia inštalátora voľbou „Help”.
Ďalšie možnosti sú skryté vo voľbe „Advanced options”, kde sú aj v tomto prípade k dispozícii tri možnosti, ako v predošlej časti. Ak niekto predošlú kapitolu nečítal, prikladám:
- expertná inštalácia („Expert install”) – kladie viac otázok a umožňuje lepšie prispôsobiť inštaláciu;
- záchranný režim („Rescue mode”) – poskytuje možnosť opravy poškodeného systému (neinštaluje nič);
- automatizovaná inštalácia („Automated install”) – slúži na inštaláciu viacerých strojov.
I tu si môžete zvoliť medzi textovou a grafickou inštaláciou, ale naviac si ešte môžete zvoliť alternatívne pracovné prostredie, ktorých výber sa skrýva pod voľbou „Alternative desktop environments” a na výber máte vlastne štyri prostredia:
- GNOME – to je nainštalované predvolene a netreba ho nejako vyberať,
- KDE,
- LXDE a
- Xfce.
Každé z poskytnutých troch alternatívnych pracovných prostredí poskytuje vlastne rovnaké možnosti ako poskytujú úvodné stránky inštalátora, teda textovú alebo grafickú inštaláciu:
Prípadne pod voľbou „Advanced options” sú k dispozícii expertná i automatizovaná inštalácia. Záchranný režim nie je v alternatívnych prostrediach k dispozícii:
Možnosti inštalácie alternatívnych pracovných prostredí sú rovnaké, takže KDE tu slúži len ako príklad…
Grafická a textová inštalácia
Ak váhate, ktorú inštaláciu zvoliť, či textovú alebo grafickú, tak jediným rozdielom je, že v grafickom inštalátore sa spúšťa X server a je k dispozícii myš, ale inštalačné dialógy sú úplne rovnaké, a teda obe metódy sú rovnocenné. Textovú inštaláciu ocenia najmä tí, ktorí majú nejaký nepodporovanú grafickú kartu, ktorá vyžaduje špeciálny ovládač. osobne dávam prednosť textovej inštalácii…
Štandardná alebo expertná inštalácia?
Zatiaľčo automatizovanú inštaláciu bežný používateľ nevyužije (a vyžaduje ďalšie veci), môžete váhať, či zvoliť inštaláciu štandardnú alebo tú pre expertov. Štandardná inštalácia je určená pre menej skúsených používateľov, ktorých by mohli pokročilé otázky zmiasť a mala by pokryť potreby väčšiny inštalácií. Expertná inštalácia je potrebná, ak vyžadujete niečo špeciálne, napríklad dokončenie inštalácie cez spojenie SSH, či výber špeciálnych modulov inštalátora. Ja využívam prakticky len druhú možnosť, a to kvôli pridaniu podpory súborového systému ReiserFS do inštalátora.
Záver
Považujem štartovacie voľby inštalátora distribúcie Debian za pekne a prehľadne spracované. Ak by vám napriek všetkému poskytnuté možnosti nestačili, môžete štartovaciu ponuku opustiť (v skutočnosti je to ponuka zavádzača Syslinux) a nastaviť parametre štartu inštalátora manuálne. Tieto manuálne možnosti sú pomerne dobre popísané – aj preto sa skrývajú pod voľbou „ Help”.
Obrázky samotnej inštalácie pripravujem do samostatného článku…