KiCAD – vytvorenie súčiastky
Pri mojom pokuse vytvoriť video s postupom kreslenia jednoduchej schémy som zistil, že v knižnici súčiastok nie je značka elektrolytického kondenzátora. Preto som sa rozhodol, že na jej vytvorení popíšem postup pridávania novej schématickej značky do knižnice súčiastok.
Na pridávanie súčiastok do knižnice ponúka Editor schém (eeschema) nástroj, zvaný Editor knižníc a jeho ikonku možno nájsť v hornej lište nástrojov, v podobe otvorenej knihy. Kliknutím na túto ikonku sa otvorí okno samotného Editora knižníc (kto by to povedal?). Táto ikonka máobrázok otvorenej knihy a pre ľahšiu orientáciu som ju vyznačil na veľajšom obrázku.
Editor knižníc
Editor knižníc
Na obrázku vpravo je hlavné okno editora knižníc. Podobne ako ostatné, ponúka na prácu množstvo ikoniek, ktoré sú rozdelené do dvoch panelov nástrojov. Na rozdile od ostatných okien sú ikony jediným spôsobom ovládania programu, pretože okno nemá žiadne menu.
Panel nástrojov vpravo ponúka ikony pre vytvorenie nákresu schématickej značky súčiastky. Pri prvom otvorení Editora knižníc sú tieto ikony nedostupné, pretože editor čaká na zadanie, čo budeme robiť.
Na výber akcie slúži horný panel s nástrojmi. Jeho nástroje sú prehľadne zoskupené do skupín a ako prvá nás bude zaujímať ikona Vybrať pracovnú knižnicu, ktorá slúži presne na to, čo vyplýva z jej názvu teda na výber knižnice, s ktorou budeme pracovať. Pre výber knižnice je zobrazený jednoduchý zoznam dostupných knižníc a po výbere knižnice už budú dostupné.
Úprava značky
Asi najjednoduchším postupom ako si vytvoriť novú značku pre elektrolytický kondenzátor, je upraviť existujúcu značku.
Rada
Aby som úplne presný, schématická značka pre elektrolytický kondenzátor samozrejme je v knižnici, ale bude to pravdepodobne značka podľa inej normy a mne sa vôbec, ale vôbec, nepáči.
Takže po zvolení knižnice device si môžme otvoriť existujúcu značku, a to buď značku kondenzátora (C) alebo značku elektrického kondenzátora (CPAPOL). Na otvorenie existujúcej značky slúži piata ikona zľava Vybrať súčiastku na úpravy. Samozrejme, nič Vám nebráni začať s tvorbou značky úplne od začiatku, ale úprava existujúcej je určite jednoduchšia. Úprava existujúcej značky môže tiež pomôcť lepšie pochopiť význam jednotlivých polí nastavení značky, ktorých je naozaj dosť.
Rada
Možné je dokonca aj priame použitie ikony pre úpravu súčiastky, bez predchádzajúceho výberu knižnice. V tomto prípade si však program najprv vyžiada zadanie knižnice.
Pomocou nástrojov v pravej lište nakreslenú značku upravme. Ovládanie je veľmi podobné tomu, z Editora schém. Napriek tomu, že okno nemá menu, kliknutie pravým tlačidlom na nakreslený prvok vyvolá kontextové menu a pravá kliknutie na prázdnu plochu vyvolá kontextové menu editora. Týmto práve začnime a nastavme si dostatočne jemnú mriežku, pretože kreslenie je prichytávané k bodom mriežky, a teda čím jemnejšia mriežka, tým presnejšie kreslenie. Toto kontextové menu je vidno na obrázku vpravo a sami vidíte, že východzia je mriežka s veľkosťou 1,27 mm. Mne sa plne osvedčila mriežka 0,254 mm, ale každý si asi musí nájsť ten „svoj“ rozmer.
Keďže máme v okne Editora knižníc načítaný klasický, nepolarizovaný kondenzátor, musíme mu urobiť niekoľko úprav, medzi ktoré patrí nahradenie jednej čiary obdĺžnikom. Aby sme ju mohli nahradiť, treba najprv pôvodnú zmazať a k tomu stačí premiestniť kurzor nad túto čiaru a tlačiť klávesu Del. Potom už len vybrať z pravej lišty nástroj pre kreslenie obdĺžnikov (Pridať obdĺžniky) a nakresliť obdĺžnik. Dajte pozor na správne rozmery, pretože som nenašiel spôsob ako zmeniť veľkosť nakresleného prvku. Keď mi šmykla myška, musel som ho zmazať a nakresliť znova.
Po nakreslení obdĺžnika ma najprv prekvapilo, že nie je vyplnený a chvíľu som bezradne tápal, až som si konečne všimol položky v kontextovom menu (Možnosti obdĺžnika), pomocou ktorej je možné zmeniť niektoré vlastnosti nakresleného prvku a medzi nimi aj spôsob výplne. Ak sa Vám nedarí toto menu vyvolať, je to preto, že kurzor musí byť na obvode obdĺžnika, pri kliknutí doprostred neho sa zobrazí štandardné kontextové menu plochy.
Možnosti nastavenia obdĺžnika sú skromné. Možno v ňom však, ako som spomínal, nastaviť spôsob výplne. Preklad je trochu divný, ale nebráni v pochopení, ktorú voľbu si treba vybrať (Neplatný znamená bez výplne).Okno pre zadanie šírky nie je šírkou obdĺžnika, ale šírkou čiary a toto nastavenie je pre vyplnený obdĺžnik nepodstatné. Oveľa dôležitejšie je však pri nastavení napr. čiary alebo samozrejme ak by sme kreslili nevyplnený obdĺžnik.
Apropó, čiary. Ak si prehliadnete nástroje v pravej lište, tak tam budete márne hľadať niečo na kreslenie čiary, ale napriek tomu tam je. Je to krásne skryté v nástroji Pridať čiary a mnohouholníky, a k tomuto nástroju len poznamenám, že ukončenie kreslenia čiary je v kontextovom menu.
Názov a popis značky
Keď už sme spokojní so vzhľadom značky, je dobré ju aj premenovať. Jednak preto, aby sme si ani omylom neprepísali existujúcu značku (čo v Linuxe nie je také jednoduché kvôli právam), ale hlavne aby sme si nemuseli pamätať prečo máme dve rôzne značky s rovnakým názvom a vždy sa trápiť ktorá je ktorá. Na nastavenie vlastností značky je v hornej lište nástroj s názvom Upraviť vlastnosti súčiastky. Je to vlastne dialógové okno s viacerými záložkami. Ich kompletný popis bude určite v dokumentácii, ale zatiaľ nám vystačí zmeniť len niektoré veci.
V záložke Dok. môžete zmeniť reťazec v poli Dok., v ktorom je vlastne popis súčiastky pre potreby dokumentácie. Mi žiadnu dokumentáciu nerobíme (zatiaľ), ale tento text sa zobrazuje aj pri stavovom riadku Editora schém, tak prečo ho neaktualizovať? Ja som tam prosto zmenil text z nepolarizovaného kondenzátora na polarizovaný, ale toto je krok voliteľný.
Vlastnosti súčiastky
Výsledná značka Elektrolytického kondenzátora
Čo zmeniť určite treba je záložka Pole. V pravej časti sú na výber rôzne polia, ktoré súčiastka má a to, ktoré obsahuje názov značky je označené ako Hodnota/názov obvodu. Takže vpravo zvoľme toto úpravu tohoto poľa a vľavo zadajme nový názov značky do poľa Text pole.
Ja som, ako možno vidieť, zvolil prostý názov CPOL, čiže polarizovaný kondenzátor. Môžete ešte aj upraviť mapovanie mien púzdier, ale nemyslím, že je to v tomto prípade potrebné. Všimnite si, že zmena hodnoty tohoto poľa sa prejaví aj priamo v súčiastke. Zmenu treba samozrejme potvrdiť, čím by mala byť naša nová značka hotová:
Uloženie
Samozrejme, novú značku možno uložiť kedykoľvek, netreba s tým čakať až na jej dokončenie. Ale aspoň zo začiatku je dobré to urobiť až na koniec, pretože sa môžete dostatočne dlho hrať. Keď už ale je značka naozaj hotová, tak ju netreba zabudnúť uložiť, pretože prídeme o prácu.
V Editore knižníc je v hornej lište viacero ikôn, ktoré majú vo svojom popise niečo o uložení, začnem sprava:
– vytvorí novú knižnicu, do ktorej uloží upravovanú značku;
– uloží upravovanú značku do aktuálne otvorenej knižnice, ale len v pamäti;
– uloží aktuálne otvorenú knižnicu na disk.
Takže pekne po poriadku. Pri výbere značky, z ktorej sme pri úpravách vychádzali, sme si museli najprv zvoliť knižnicu, a táto je knižnice je teda spomínaná aktuálne otvorená knižnica. Na začiatku to je asi niektorá zo štandardných knižníc, ktoré sú súčasťou inštalácie. neviem ako vo Windows, ale v mojom Debiane do nej nič nepridám, pretože mi to nedovoľujú prístupové práva na disku. Jasne, môžem spustiť program s príslušnými právami, alebo upraviť práva súboru knižnice a tak si do nej pridať novú značku. Lenže o takéto úpravy prídem pri najbližšej aktualizácii programu, a to určite nechcem.
Preto ako najvhodnejšia voľba vyzerá práve vytvorenie novej knižnice a vloženie značky do nej. Neskôr, keď už budeme upravovať značku z tejto knižnice (alebo pridávať do nej novú) už samozrejme môžme použiť aj ikony pre prácu s aktuálnou knižnicu. V tomto prípade treba vždy najprv značku uložiť do knižnice v pamäti a potom uložiť knižnicu na disk.
My teda začneme vytvorením novej knižnice. Kliknime na príslušnú ikonu v hornom paneli nástrojov. Objaví sa klasický dialóg systému pre výber cesty a zadanie mena súboru. Pre tento účel sa mi osvedčilo vytvoriť si v domovskom adresári samostatný adresár. Čiže netreba nič menej, ani nič viac, ako zvoliť si svoj vytvorený adresár a meno súboru, do ktorého bude knižnica uložená. Po uložení knižnice možno Editor knižníc zatvoriť, pretože svoju úlohu splnil.
Pridanie knižnice
Aby sme svoju značku mohli v KiCAD (teda úplne presne v Editore schém) používať, ostáva ešte nejakým spôsobom editoru oznámiť, že má používať aj inú knižnicu, ako len štandardné. Pre tento účel je v menu Editora schém položka , ktorá otvára dialógové okno, v ktorom možno manipulovať s knižnicami projektu. V ľavej časti je na výber niekoľko možností formátu NetListu, ale tomu sa teraz venovať nebudem. Vpravo je zoznam dostupných knižníc.
Knižnice a cesty
Nad zoznamom dostupných knižníc vidno tri tlačidlá, pričom význam prvého je asi jednoznačný. Druhé dve tlačidlá robia približne rovnakú vec, len jedno pridáva novú knižnicu pred a druhé za knižnicu vybratú v zozname. Takže zvolíme jedno z pridávacích tlačidiel a nalistujeme nami vytvorenú knižnicu. Na obrázku je vidno moja knižnica, ktorú som nazval myC. Vidno aj úplnú cestu k nej:
Pole pre zadanie východzej cesty plní trochu inú funkciu ako som očakával. myslel som, že tam môžem zadať cestu k adresáru s mojimi knižnicami a tak budú všetky načítané naraz. Ono to tak síce aj funguje, ale potom už nevie nájsť východzie knižnice a tie by bolo treba pridávať ručne. Aj preto sa mi ako lepšie riešenie javí ponechať toto pole prázdne (potom je použitý východzí adresár) a ručne pridať tých niekoľko vlastných knižníc.
Nakoniec treba zmeny v nastavení uložiť, na čo je určené veľké tlačidlo vľavo a ponúkne uloženie zmien do súboru projektu. Trochu mi v tomto dialógu chýba tlačidlo na jeho zatvorenie, ale musí postačiť krížik (klasická súčasť správcu okien).
Niektoré práva vyhradené, 2008 – 2022, Dedinčan